Kedysi som myslel, že káva mnou nepohne. Že kofeín u mňa stratil stimulačný efekt. Že ju môžem piť na litre pred spaním.
Myslieť si nie je to isté ako vedieť. Nakúpil som dva druhy kávy – s kofeínom a bez. Kolega ich v mojej neprítomnosti prebalil do dvoch identicky vyzerajúcich vrecúšok. Až na písmená M a F, ktorých význam mi neprezradil. Dva mesiace som si meral reakčné časy po tom, ako som pil kávu pripravenú z náhodne vybraného vrecka, zrejme kofeínovú kávu v kaviarni alebo žiadnu kávu. Zozbierané dáta som vyhodnotil bez toho, aby som vedel, kde bolo skryté placebo. Podľa dlhších reakčných časov som dospel k správnej predpovedi, že decaf bol vo vrecúškach označených M. Dovtedy som podľa chuti tipoval skôr F.
Rozdiel medzi spracovaním kofeínu môže byť u ľudí až 40-násobný. Aj bez analýzy DNA a detailnej štúdie môjho metabolizmu som zistil, že vo vzťahu ku kofeínu som skôr „pomalý metabolický typ“. Táto dnes extrémne populárna droga okrem mnohých zdokumentovaných pozitív preto pre mňa zrejme prináša aj niektoré riziká. Kávu neskôr po obede v snahe o kvalitný spánok preto už obmedzujem.
Podobne ako kávu som testoval viacero iných intervencií. Vplyv vegánskej diéty na krvné testy alebo reakčné časy, efekty omega-3 mastných kyselín z rýb alebo ľanových semien, dopady stresu, či už v podobe dovolenky alebo státia v práci. Či a ako na mňa funguje prerušované hladovanie, low-carb diéta, rôzne cviky alebo tipy na zlepšovanie produktivity. Či znižuje konzumácia cukrovej vody alebo jedenie so štipcom na nose hlad.
Experiment nemusí byť vôbec sofistikovaný. Zlepšiť život môžu aj banálne zmeny. Zlomiť zabehané zvyky nie je ľahké, no ak človek investuje trochu vedomého úsilia ide to. Stačí niečo skúsiť a pozorovať efekty. Či je lepšie. Je jedno či ide o placebo. Placebo fungujúce individuálne je lepšie ako všeobecne platná, no lokálne zlyhávajúca „pravda“. Aj identické jedlo má rozdielnu nutričnú a kalorickú hodnotu pre dvoch rozličných ľudí. Oficiálna veda zatiaľ popisuje len drobný výsek sveta. Dôkladného vedeckého výskumu, ktorý niečo finálne potvrdí alebo vyvráti sa mnohí z nás aj tak nedožijú. Osobná skúsenosť cez experiment navyše imunizuje voči rôznym prechodným módam v stravovaní či prístupoch k životnému štýlu.
Pripravte sa však na žiarlivé výhrady „expertov“. Tieto pokusy s jediným králikom nespĺňajú poučky ideálneho experimentu, ktoré ich naučili v škole. „Vyvodzovať závery z takéhoto „experimentu“ je absolútne bezcenné“ reagoval diskutér na sociálnej sieti. Vraj nekontrolujem všetky premenné a nie som nestranný. Mal PHD z ekonómie. Mnohí z majstrov sveta v regresiách žijú izolovaní od kauzálnej hustoty a špinavej komplexity bežného života. Nechápu kontext. Ambíciou nie je Nobelova cena, publikácia ani citácia. Cieľom je poraziť ekzém, odstrániť bolesť hlavy alebo aby sa človek konečne dobre vyspal. Nájsť niečo, čo funguje mne, tu a teraz.
Experimenty jednotlivcov ale majú potenciál posúvať aj tú „skutočnú“ vedu. Dáta z empirického pozorovania nie sú bezcenné. Prinášajú prekvapenia a nové otázky. Na rozdiel od mnohých teórii nesú informáciu. Klesajúce transakčné náklady a exponenciálne rastúci počet interakcií v spoločnosti menia aj vedu. Aj tá sa postupne decentralizuje a strážcovia brán slabnú. Dochádza k jej Wikipedizácií. Najchytrejších expertov z jednotlivých oblastí má každý experimentátor po ruke, na vzdialenosť jedného emailu. Skúste to, väčšina odpíše. To si tú vedu už môže robiť hocikto?
Text je úryvok z mailového newslettera „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 3 000 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.
[revue_subscribe]