O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.
Deaktivácia
Čochvíľa to čaká aj nás a už teraz sa obávam. Ďalšia várka detí si išla odsedieť 10 rokov nepodmienečne. A to sa blíži Európsky týždeň športu burcujúci k vyššie fyzickej aktivite. Viem, tých malých lovcov-zberačov, deti vetra, treba trochu zdomestikovať. Naučiť ich pravidlá a poslúchať. Život nie je len bezstarostná hra v lese, ale aj nuda v lavici, podvolenie sa formálnym autoritám a opakovanie nezmyselných úkonov. Vštepiť im tú našu, slovenskú verziu histórie, nech sa vedia orientovať, že kto koho utláčal. No ja sa bojím systému, ktorý ich má učiť. Ten sa bráni rýchlym zmenám moderného sveta a je takmer dokonale izolovaný od spätnej väzby. Je to nanútený monopol, bez konkurencie riešení. Prečo to musí trvať 10 a nie u niekoho 5 u iného 12 rokov? Prečo sa všetci musia učiť to isté? Rovnakým spôsobom? To, čo sami nechcú, sa ľudia nikdy nenaučia alebo naučia a hneď zabudnú. To som pochopil pomerne skoro pri márnej snahe urobiť z mojich detí géniov, ktorí ohúria ostatných rodičov na ihrisku. Asi najviac ma desí predstava, že si vlastné deti budem musieť cez týždeň od štátu požičiavať na ospravedlnenku. „Tati, prečo nemôžu deti v škole pracovať?“ spýtal sa kolegov druhák po návrate zo školy. Potrebuje 100 eur na model, takže sedenie v lavici má pre neho vysoké alternatívne náklady. Je zaujímavé, že odsedieť si školskú dochádzku deti musia, no oficiálne pracovať je tabu. Napriek tomu, že pre mnohé z nich by to bolo namiesto sedenia v škole vykúpenie, nehovoriac o tom, že o živote by sa naučili asi viac. No ale keď to bolo dosť dobré nám, musí to stačiť aj im!
Centrálni bankári: Nevzdáme sa
Mario Draghi, šéf ECB:
„Za akúkoľvek cenu“ júl, 2012
„Čokoľvek čo musíme“ november, 2015
„Bez zbytočného odkladu a akýchkoľvek limitov“ december, 2015
„My sa nevzdávame“ január, 2016
V eurozóne oslavujeme výročie prekročenia hranice 1 bilióna novovytvorených eur v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania. Pre lepšiu predstavu: je to 1 000 miliárd, 3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny. Viac než 20 % ročných daňovo-odvodových príjmov eurozóny (2015). Ide o trik centrálnych bankárov: z ničoho vytvoria nové eurá a za ne nakupujú štátne a podnikové dlhopisy. Klesajúcimi úrokmi potešia politikov v zadlžených krajinách. Dúfajúc, že toto opatrenie predíde obávanému poklesu cien a zvýši množstvo úverov podnikom, ktoré budú viac investovať a zamestnávať. Konečne sa rozhýbu kolesá pomyselného ekonomického stroja. Po jednom bilióne nových zlých peňazí sa politici skutočne radujú, keďže aj Taliansko si požičiava za extrémne nízke úroky, no stroj nie a nie poriadne zabrať. Úvery nefinančným podnikom sú tam, kde na začiatku programu. Centrálne banky skupujú ekonomiky vyspelého sveta a na ich súvahách sú už aktíva v hodnote takmer 40 % HDP. Dnes bude Draghi hovoriť na tlačovke opäť. Ale asi nepovie „Je čas skúsiť niečo iné, než finty s peniazmi.“
Ekonomika
Medziročný rast HDP v eurozóne spomalil v druhom štvrťroku z 1,7 % na 1,6 %. Slovenské HDP rastie medziročným tempom 3,7 %. Miera nezamestnanosti klesla na 10 % a miera zamestnanosti dosahujem historické maximá. Rakúsko pohrozilo žalobou Maďarsku, ktoré nechce brať späť migrantov, ktorí prekročili ich spoločnú hranicu. Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí bude Taliansko „bojovať“ za vytvorenie nového typu EÚ. Išlo by o užší kruh 7 až 12 krajín EÚ, ktoré by mali intenzívnejšiu integráciu v podobe spoločnej meny, voľného pohybu obyvateľstva a lepšie koordinovanej obrany. Do tohto klubu, by sme sa asi nezmestili. Podľa španielskej centrálnej banky sa z pomoci španielskemu bankovému systému spred 4 rokov vo výške 54 miliárd eur zatiaľ vrátili iba necelé 3. Držíme palce. 300 miliónov tam máme zainvestované cez pôžičku z ESM aj my. José Manuel Barroso je bývalý prezident Európskej komisie, pamätáte? Bude za americkú investičnú banku Goldman Sachs žehliť dopady Brexitu na ich londýnsku pobočku a pomáhať s vyjednávaním. Kto by nemal rád tých pragmatických socialistov? V piatok zverejnené novovytvorené pracovné miesta v USA za august sklamali očakávania (151 tisíc vs. 180 tis.) a pravdepodobnosť toho, že si Fed trúfne v septembri zvýšiť základný úrok, opäť klesla. S vidinou pokračovania politiky lacných zlých peňazí poskočilo tak zlato, ako aj americké akcie.
Neseď si na vedení
Keď sa snažím sám niečo naučiť, začnem sa hýbať. Skáčem, chodím, stojím alebo sa váľam. Sedieť väčšinu dňa na stoličke s obmedzeným repertoárom polôh je asi najmenej logickým miestom pre učenie. Naši predkovia sa milióny rokov učili za pohybu, pri love, zbere, skúmaní nových území. Alebo obsmŕdaním okolo niekoho, kto stružlikal nástroje. Na sedenie 8-10 hodín denne adaptovaní (zatiaľ?) nie sme. Hodina posilky či behu po práci chronické sedenie nevymaže. Podľa metaštúdie (800 tisíc subjektov) mali tí, čo sedeli najviac oproti tým, čo sedeli najmenej, takmer dvojnásobné riziko cukrovky, 2,5 násobné riziko srdcovocievnych ochorení, 90 % vyššie riziko smrti následkom srdcovej choroby a 50 % vyššie riziko smrti následkom všetkých príčin. Sedenie je moderná pliaga, s ktorou sa sám snažím bojovať. Niektoré stretnutia viem vybaviť aj po stojačky. Je to aspoň kratšie, keďže profesionálny schôdzovač, čo ľúbi rozprávať, sa skôr unaví. Diskutovať a riešiť sa dá aj počas chodenia. Za pohybu mi to lepšie myslí. Že mám vtedy rýchlejšie reakčné časy, mám aj zmerané. Státie má tiež svoje riziká. Státie bez pohybu a riešenie zložitej úlohy sa využíva ako stresor v rôznych experimentoch. Zvyšuje napríklad cholesterol. Byť celý deň na nohách zvyšuje aj riziko kŕčových žíl, zhoršuje arterosklerózu, je spájané s nárastom krvného tlaku a problémami s nohami. Momentálny konsezus pre zdravých dospelých sa zdá byť 10 000 krokov za deň. Preto sa v práci snažím kombinovať sedenie, státie a chôdzu. Keď sa stáť ani chodiť pri práci nedá, snažím sa aspoň robiť v sedení časté prestávky s nejakou formou cvičenia. Skúste sa v práci viac hýbať. Čo tam po mentálnych a zdravotných efektoch, pravdepodobne aj schudnete!
Juraj Karpiš
#BeActive a napíšte mi vašu kritiku, tipy a nápady, čo tu vylepšiť na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo prepošlite známym, nech sa prihlásia na odber. Ďakujem!
Alebo vyplňte nasledujúci formulár a získavajte týždenník v predstihu:
[revue_subscribe]