O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.
Soľ nad zlato
Bol som prednášať na gymnáziu. Tretiaci vedeli, čo je centrálna banka, niektorí poznali Draghiho, či dokonca správne tipovali podiel elektronických k hotovostným peniazom. Neokúňali sa diskutovať a spochybňovať. Stopa dobrého učiteľa bola neprehliadnuteľná. Prekvapilo ma, koľkí z nich už zarábajú. Budúcnosť nie je temná. V útrobách štátneho školstva som sa dozvedel, že očakávaná reforma školstva už začala. Zo školských jedální zmizli soľničky. Žiaci a študenti ich nesmú dostať do rúk vôbec, učiteľ ju dostane na vyžiadanie. To nemôže byť pravda, pomyslel som si. Zdá sa, že je. Odpor je veľký. Žiaci do školy pašujú okrem cigariet už aj soľničky. Otváracie krížiky so vzácnym bielym práškom na krku. Alebo kradnú soľničku z učiteľských stolov. Čo tam po tom, že žiak môže zbehnúť do potravín a za menej než euro zjesť kilo soli.
„…iba tak sa dostanete k výsledkom.“ J. Hronec
Opäť tá desivá istota úradníka. Minule som písal o tom, ako štát dlhodobo zavádzal obyvateľstvo, že cukor je fajn a saturované tuky a cholesterol sú diabli. Mnohým pomohol pokaziť zdravie. Veď my vieme, čo je pre vás dobré. A všetci rovnako. Slovami školskej inšpektorky: „Slobodu si netreba zamieňať so svojvôľou.“ Veď všetci vieme, ako priveľa solíme a aké je to zlé pre zdravie. Vysoký tlak, infarkt, porážka. Je to konsenzus. Spomenul som si na príbeh trojročného amerického chlapca, ktorého spomínam v knihe Zlé peniaze. Toho experti, ktorí mu zakázali konzumáciu soli, zabili.
Deutsche Bank, globale Probleme
S Deutsche Bank (DB) to je vážne, pravdepodobne sa chystá jej záchrana. Merkelová to totiž vylúčila. Ku dôvodom pre obavy prispel ďalší nemecký politik, člen finančného výboru. Tvrdí, že nemožno „prirovnávať Deutsche Bank k Lehman Brothers.“ Akcie banky padli na historické minimá a na základe ceny poistenia dlhopisov banky odhadovaná pravdepodobnosť defaultu vystrelila. Situácia sa v priebehu týždňa postupne zhoršovala a podľa Die Zeit z vlády unikli informácie, že štát je pripravený kúpiť v banke 25 % podiel. V prípade kritickej situácie štát ani tu nezaváha a ďalšiu banku a jej veriteľov zachráni. Nepochybuje o tom investičný šéf Allianz Global Investors a ani ja. Stres úradníkov a politikov je pochopiteľný. DB je gigant, ktorý je prerastený s finančnými inštitúciami po celom svete. Podľa varovania Medzinárodného menového fondu z konca júna sa DB „zdá byť najdôležitejšou bankou z hľadiska systémového rizika“ spomedzi globálne systémovo dôležitých bánk. Po DB nasleduje HSBC a Credit Suisse Group. Čo by sa stalo, keby banka otrčila kopytá, nevie s určitosťou povedať nik. Ďalšia nemecká banka Commerzbank plánuje prepustiť asi 10 000 zamestnancov a zrušila vyplácanie dividend. Že by ta záchrana európskych bánk cez mumifikáciu ekonomickej depresie v Grécku predsa len nefungovala?
Zo sveta
Americké akcie sú približne tam, kde sme ich nechali pred týždňom, rovnako ako dolár voči euru. Zlato mierne stratilo zo svojich ziskov po oznámení oddialenia zvyšovania základného úroku centrálnou bankou. Šéf švajčiarskej centrálnej banky Tommy Jordan vo svojom článku o finančnej infraštruktúre nadhodil, že by mali analyzovať myšlienku využiť vo finančnom systéme decentralizovanú technológiu blockchain, s ktorou prišiel bitcoin. Vraj by to viedlo k vyššej efektivite. Prečo sa rovno nevzdať neefektívneho monopolu štátnej centrálnej banky a neotvoriť konkurenciu produkcie peňazí a ich transferov? Francúzske HDP bolo v druhom štvrťroku 2016 o 0,1% menšie ako v roku 2015. Podľa korešpondencie, ktorú na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám získal portugalský denník Publico, sa Barroso s ľuďmi zo svojho budúceho zamestnávateľa, banky Goldman Sachs, potajme stretával už ako prezident Európskej komisie. Podľa rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie poskytla EÚ nedovolenú štátnu pomoc spoločnosti Airbus vo výške niekoľkých miliárd. Dostane EÚ pokutu? Napríklad 13 miliárd eur?
Najprv banky, potom štáty
V problémoch nie sú len nemecké banky. Karta nejde mnohým európskym bankám, ktoré za posledný rok stratili asi 40 % trhovej hodnoty. Banky sú siamskými dvojčatami štátov. Banky požierajú štátne dlhy, štáty požierajú bankové straty. Keď banky po šiestich rokoch od poslednej bankovej krízy pôjdu opäť pod zem, stiahnu tam aj svojho súrodenca. Stres na dlhopisoch členských krajín eurozóny zatiaľ nevidno. Týmto cenám ale ťažko veriť v čase, keď ECB ako zmyslov zbavená nakupuje štátne dlhopisy za novovytvorené eurá všade, kde ich nájde. To, že problémy v dlhoch štátov nevidno v ich cenách, nemusí znamenať, že tam nie sú. Zadlženie eurozóny od krízy výrazne vzrástlo, veľké ekonomiky príliš nerastú, problémy bánk sa nevyriešili. Zájdite po (nesolený) popcorn a zostaňte pri prijímačoch.
Soľ života
Viete, z čoho pochádza slovo šalát? Je to skratka rímskeho „herba salata“ – solená zelenina. Soľ si ľudia kedysi veľmi vážili. Ja neviem, koľko máte soliť vy. Spýtajte sa svojho lekára, ja lekár nie som. (Ak vás téma zaujíma hlbšie, tu si môžete prečítať viac) Štátne prikazovanie soliť menej všetkým je ale nezmysel. Každý sme iný, jeme rôzne veci, máme rôznu fyziológiu, rôzne sa hýbeme. Preto potrebujeme rôzne množstvo soli. Zdraví ľudia s fungujúcimi obličkami sa vedia prispôsobiť veľkému rozsahu príjmu sodíka bez zásadného vplyvu na krvný tlak. Spotreba soli dlhodobo vo vyspelom svete rapídne nestúpa, ale klesá. Priemerný Američan spotrebuje polovicu soli (8-9 gramov), ktorú spotreboval Američan v 19. storočí. Sú štúdie, ktoré vzťah medzi spotrebou soli, krvným tlakom a srdcovocievnymi chorobami spochybňujú. Japonci s vysokým vekom dožitia a jedným z najnižších rizík srdcovocievnych ochorení konzumujú o 25 % viac sodíka než Američania. No riziko mŕtvice majú vyššie. O ľuďoch, ktorí solia veľa, ste počuli určite už dosť. Vedzte, že existuje kopa ľudí, ktorí solia príliš málo. Tí majú zvýšený výskyt mŕtvice, srdcovocievnych chorôb, vyššie riziko zníženej citlivosti na inzulín a komplikácii pri diabete. Táto štúdia našla optimum vzhľadom na riziko úmrtí z mŕtvice, srdcovocievnych ochorení, či infarktu niekde medzi 4-6 gramami (vylúčeného) sodíka za deň (ekvivalent 10-15 g kuchynskej soli).
Odhadovaný sodík vylúčený v moči počas 24 hodín vs. ukazovateľ zostavený z úmrtí následkom srdcovocievnych chorôb, porážky a infarktu. Zdroj.
Málo solia často práve „zdravo“ žijúci a športujúci ľudia (12 % účastníkov bostonského maratónu v roku 2002, ktorým bola odobratá krv, bolo diagnostikovaných s hyponatrémiou – nízkou hladinou sodíka v krvi. Problém je aj na iných vytrvalostných súťažiach). Niektorým sa točí hlava, nepotia sa, býva im zima, sú smädní aj napriek tomu, že veľa pijú. Nevedia sa koncentrovať, býva im zle alebo ich bolí hlava. Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčané množstvo soli je pri dospelých maximálne 5 g (2g sodíka) denne. Spravte experiment. V deň, keď si všetky jedlá chystáte sami doma, si ráno navážte dennú dávku. Počas dňa sledujte koľko z nej zjete a odpočítajte obsah sodíku v skonzumovaných potravinách. Ak nejete cereálie, pečivo alebo chlieb a večer nemáte zvyk bezprízorne natlačiť do hlavy balík zemiakových chipsov, toto množstvo za deň spotrebujete len ťažko. Keď chceme zachraňovať pred soľou deti, nezakazujme im soľničky, ale kukuričné vločky (1,7 gramu soli na 100 g), rožky (0,55 g /kus) , chlieb (0,92 g /krajec) a lupačky (1,3 g/ kus). Väčšinu soli dnes ľudia skonzumujú nie tak, že si ju do jedla nasypú z ukradnutej soľničky, ale v priemyselne spracovaných potravinách.
Problém dehydratácie z nedostatku soli mávam napríklad keď prechádzam zo stravy bohatej na cukry na diétu viac naplnenú tukmi. Telo počas zmeny vylúči veľa vody (túto stratu na váhe si mnohí mýlia so „schudnutím“) a s ňou stratí aj soľ. Ak si nedám pozor na jej zvýšený prísun, prídu bolesti hlavy napriek množstvu skonzumovaných tekutín. V takomto prípade (alebo pri vyššej fyzickej aktivite, či teplách) cielene dosoľujem. Ako rehydratačný nápoj používam liter vody (v zime čierneho čaju) s lyžičkou cukru alebo medu, citrónovou šťavou a 1-2 gramami soli. Dobrým zdrojom sodíka, na ktorý nepotrebujete ani soľničku, sú morské riasy, ryby, mäso alebo zelenina ako mrkva, cvikla, špenát či zeler. Pre doplnenie iných elektrolytov sa snažím piť aj minerálky. Vysoko spracovaným priemyselným potravinám a pečivu sa vyhýbam. A solím toľko, na koľko mám chuť. Na mňa inšpektori nedosiahnu.
Juraj Karpiš
V piatok o 19:00 mám prednášku s diskusiou v rámci Hackers Congressu v Paralelním Polis v Prahe. Ak aj nechcete počúvať stále len o tých peniazoch, je tam aj kopa iných zaujímavých talkov. Chýbalo vám tu dnes niečo? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com . Ďakujem!
Alebo vyplňte nasledujúci formulár a získavajte týždenník v predstihu:
[revue_subscribe]