„Neutop sa.“ povedal kolega, keď som odchádzal z práce. Dobrý freediver je starý freediver. Na kurzoch sa snažím zdôrazňovať najmä bezpečnosť. Učím tam aj veci, ktoré by mal vedieť každý. Nielen tí, čo sa potápajú dobrovoľne.
Foto: Michal Lindner
Začína sezóna oddychu pri vode, preto pár jednoduchých rád. Nikto z topiacich sa laikov, ktorých som mal tú česť zachraňovať, nevydal zo seba ani hlások. Žiadosť o pomoc signalizoval len jeden. Natiahol ruku v snahe naznačiť mávanie predtým, než sa stratil pod vlnou. Ich problém som vždy musel vydedukovať sám z kontextu situácie. Neschopnosť dostať sa z prúdu, márny boj s vlnami alebo skĺznutie pod hladinu po neúplnom vynorení. Najčastejšie ich prezradili vydesené oči.
Topiaci sa topí. Bojom o život je naplno zamestnaný. Žiadať o pomoc zvyčajne nemá čas ani silu. Preto sa pozerajte okolo seba. Vnímajte čo robia ľudia vo vode. Najmä deti. Keď sa vám čokoľvek nezdá, rovno zasiahnite. Bez oficiálnej žiadosti. Prinajhoršom z toho bude trápna situácia alebo nová známosť. Prinajlepšom zachránite život. Nespoliehajte sa na ostatných. „Ak by sa henten skutočne topil, niekto by predsa niečo spravil! “ Kamarát vytiahol polo-utopené dieťa z bazéna, kde bolo toľko ľudí, že sa tam takmer nedalo stáť.
Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k takmer 2 700 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.
[revue_subscribe]
vyborny message, super napisane
dik