O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.
Daňový masaker
Čas sa nedá ušetriť. Len spotrebovať, investovať alebo premrhať. V mrhaní sú majstri politici. Chcel som začať niečím hlbokým alebo aspoň vtipným, ale nedá sa mi sústrediť. Hlava zabieha na daňový masaker, ktorý nám chystá vláda. Od roku 2007 narástli verejné výdavky na Slovensku o 75 %. To je najviac zo všetkých krajín EÚ. Za posledných 8 rokov nám politici zobrali o 5,8 miliardy eur viac.
Zdroj: INESS – Prečo vlastne, pán minister, chcete zvyšovať dane?
Samotná Ficova vláda mala v roku 2016 na míňanie o 4,1 miliardy eur viac než v roku 2012. Keby o tieto peniaze namiesto rastúcich výdavkov znížila dane, každá 4-členná rodina by si mesačne polepšila o 250 eur. Tento dar z daňových nebies nestačil, s jedlom rastie chuť. Vláda nielenže nevyrovnala rozpočet, ale jej minister financií ešte ide zavádzať nové a zvyšovať staré dane. „Daň. To je to, čo nikto neplatí rád a každá daň sa mu zdá byť príliš vysoká,“ zamudroval na prednáške pre deti s názvom „Prečo peniaze kazia charakter“ minister Kažimír.
Z mŕtvych vstáva aj daň z dividend, ktorá znevýhodňuje financovanie cez vlastný kapitál oproti dlhovému financovaniu. Kapitalista môže poskytnúť zdroje firme buď vo forme úveru alebo nákupom akcií. Kým úrok z úveru mu štát zdaní len raz, výnos z podielu dva krát. Raz daňou z príjmu právnických osôb, druhý krát v podobe dane z dividendy. Po daňovom masakri na Slovensku vyzerá ešte aj Česko ako daňový raj. Odlet firiem a ziskov už cítiť vo vzduchu.
Kríza stredného veku – už to nerastie ako kedysi
Tento týždeň sme oslávili narodeniny zlých peňazí. Pred 45 rokmi, 15. augusta 1971, americký prezident „dočasne“ zrušil prepojenie dolára na zlato. Ceny utrhnuté zo zlatej kotvy neustále stúpajú do nebies. Napriek protiprúdu rastu produktivity vyplývajúceho z ľudského a technologického pokroku. Nekrytý dolár stratil oproti spotrebným statkom už 83 % hodnoty. Čo od zrodu peňažného monštra neustále klesá, je tempo ekonomického rastu vyspelého sveta. „Slovensko rastie najrýchlejšie z eurozóny.“ búcha nám vláda 3,7 % medziročný rast HDP cez tlačovú konferenciu o hlavu. A aj tak nevedia hospodáriť a musia zobrať viac súkromnému sektoru. 21-krát väčšie Taliansko oproti minulému kvartálu nenarástlo vôbec. O dosiahnutí úrovne aspoň spred krízy môže táto krajina stále len snívať. V desivom grafe poklesu hospodárskeho rastu vo vyspelom svete stojí za povšimnutie fakt, že kĺzavý priemer ročného tempa rastu HDP na hlavu je v posledných rokoch vyšší než v Eurozóne aj v Japonsku, o ktorom všetci „vedia“, že je už vyše dvadsať rokov pokazené.
Japonská nočná mora
Tamojší opravári v centrálnej banke robia čo vedia. Vedia robiť len nové zlé peniaze. V tretej dekáde skúšania to už predsa musí fungovať. Treba len robiť viac. O chvíľu už nebude čo za tie nové zlé peniaze kupovať. Japonská centrálna banka (= štát) už vlastní 60 % podiel všetkých tamojších Exchange Traded Fondov a do konca roku 2017 sa cez svoje nákupy stane najväčším akcionárom v 55 spoločnostiach indexu Nikkei 225. Mimochodom, tento index sa napriek nadpráci štátneho peňažného monopolu príliš nepohol. Je presne tam, kde bol pred 30 rokmi, 57 % pod svojím maximom z roku 1989. Nulové nominálne zhodnotenie za tri dekády. Keď odpočítame 14 % cenovú infláciu za toto obdobie a poplatky… Ani to nejdem počítať, je mi z toho zle. Dôchodková, investičná nočná mora, ktorú predavači akcií radšej vytesňujú.
Nezaháľa ani ECB. Spolu s BOJ stále hádžu na trhy ekvivalent 180 miliárd dolárov nových zlých peňazí mesačne. Aj vďaka nim sa minulý týždeň podaril trojitý rekord. Nie v Riu, ale na amerických akciových trhoch. Historické maximum dosiahli indexy S&P 500, DJIA aj NASDAQ. NASDAQ je tak po 15 rokoch konečne v nominálnom pluse. Podľa údajov zozbieraných Bloomberg a Washington Service počet funkcionárov a riaditeľov nakupujúcich akcie vlastných spoločností sa v júli oproti minulému roku prepadol o 44 %. Na jedného akcie nakupujúceho insidera sú 4,4 predávajúci. Prevaha predávajúcich je tretia najvyššia v histórii zbierania týchto údajov (od roku 1988).
Jedným z nástrojov monetárnej stimulácie ekonomiky sú negatívne úroky pre banky. Niektorým už došla trpezlivosť a penalizačné úroky za likviditu prehadzujú aj na fyzické osoby. Minulý týždeň družstevná banka v bavorskom meste Gmund am Tegernsee patriaca do nemeckej skupiny Raiffeisen, oznámila, že bude trestať za ukladanie peňazí aj retailových klientov. Od 140 vkladateľov s viac než 100-tisíc eurami na účte si zoberie 0,4 %. To znie ako reklama na bitcoin. Ale pozor na to, akú alternatívnu menu si kúpite. Nie všetko čo má v názve coin, je bitcoin či vôbec kryptomena. V živote a tobôž nie vo financiách vám nikto nič negarantuje.
Proteínmi proti sadlu
Záchrana mliekarov v duchu „zisk z podnikania mne, strata vám“ nie je čisto európsky fenomén. Pomôcť z vreciek spoluobčanov chcú aj americkí výrobcovia syrov. Navrhujú aby „nadbytočný“ syr za 150 miliónov dolárov skúpil štát. Veď keď v snahe manažovať ponuku mohol skúpiť napríklad aj čučoriedky za 13 miliónov… Okrem čučoriedok a syra mám rád aj mäso. Proteín zrýchľuje metabolizmus, zvyšuje produkciu tepla v tele a zasýti zo všetkých makronutrientov najlepšie. Pri diétach s vyšším podielom proteínu ľudia spontánne obmedzujú celkový kalorický príjem. Proteín tak môže byť nápomocný pri neustálom boji moderného človeka žijúceho v neprirodzenom potravinovom nadbytku s nadváhou. Mäsa jem relatívne veľa, tak sa zaujímam aj o potenciálne riziká pre mäsožravcov. O nich a o tom a ako ich znižovať viac nabudúce.
Veľa chuti do života praje Juraj Karpiš
Páčilo sa vám toto číslo týždenníka? Pošlite ho známym. Nuda? Napíšte mi mail na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.
[revue_subscribe]