022 2017  Zlé peniaze, dobrý život

 O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Nový rok

Zdroj: vk.com

Nakoniec to nevyzerá tak desivo ako v sovietskom diafilme o budúcnosti z roku 1960. Imperialisti sa navzájom nezničili, sovietski inžinieri nediktujú klímu na Ďalekom východe. Vďakabohu a ekonomickým zákonom sa naopak rozbilo impérium Zväzu sovietskych socialistických republík. Ekonomike a počasiu sa poručiť nedá. Pri pozeraní starých diákov zamrzí, že zatiaľ necestujeme do susedného hviezdneho systému Alfa Centauri, zato videohovory imperialistickí podnikatelia a inžinieri za to polstoročie zvládli.

Ja som s rokom 2016  spokojný. Z chýb, ktoré som spravil, nemala žiadna zásadný dopad. Naopak, šťastie pomohlo niektorým v minulosti zasadeným semiačkam vyrásť viac, než som dúfal. Stanovené priority nezostali len na papieri, ale prioritami sa zdajú byť aj po vyhodnotení toho, čo som v roku 2016 skutočne robil. Samozrejme je čo zlepšovať. Aj preto sa teším na rok 2017. Aj vám do neho prajem všetko dobré.

Zdroj: vk.com

Ekonomické hádanky na rok 2017

Jednou z investícií, ktorá mi minulý rok nevyšla, bol ľahký short amerického akciového trhu cez putky (opcie) nakúpené v lete. A to po zvolení Trumpa sľubovali niektorí ekonomickí alchymisti na trhoch katastrofu. Úplne zle alebo príliš skoro? Z hľadiska vypršaných putiek je to jedno, no či akcie zohľadňujú budúci silný rast ekonomiky alebo sú len centrálnymi bankami zdrogovaným manickým pacientom ostáva rébusom. Ani ja neviem predpovedať budúcnosť. Pre rok 2017 preto nemám odpovede, ale otázky. Tu je päť ekonomických hádaniek pre rok 2017:

1.      Návrat inflácie?

Ceny dlhopisov a akcií vďaka množstvu zlých peňazí posledné roky rýchlo rástli. Čo príliš nerastie, sú ceny v obchodoch. Keďže najmä na tieto hľadia pohľady centrálnych bankárov a ceny na gigantických trhoch finančných aktív inžinieri ignorujú, hovorí sa o absencii inflácie. Či dokonca strašia defláciou.

Rast cien z trhov aktív sa do rastu spotrebiteľských cien raz preleje. Bude 2017 rokom inflačného prebudenia? Doteraz pomáhala ropa. Jej cena klesla zo 100 dolárov v roku 2014 až na 30 dolárov začiatkom roku 2016.  Počas minulého roku ale cena ropy vzrástla o takmer 40 % (graf pre európsku ropu a HICP infláciu tu) a to ovplyvní aj obľúbené ukazovatele inflácie. Rok 2017 tak  môže viesť k inflačným prekvapeniam.

Zdroj: FT

Ešte nestihlo došumieť silvestrovské šampanské a jedného prekvapenia sa už dočkali v Nemecku. Nemecké spotrebiteľské ceny namiesto očakávaného medziročného rastu 1,3  % dali v decembri + 1,7 % (odhad). To je najrýchlejší rast od júla 2013. Hyperinfláciou hypersenzitivizované Nemecko pritom vstupuje do volebného roku. Tlak na ECB, aby sprísnila menovú politiku, zrejme porastie. To môže viesť k  ukončeniu QE, prípadne rastu základného úroku skôr, než trhy čakajú.

2.      Praskne dlhopisová bublina?

Poskočenie inflačných očakávaní môže spôsobiť problémy dlhopisovým trhom. Kto by chcel držať dlh s nízkym fixným výnosom pri rastúcej cenovej inflácii? Pokles reálnych úrokov môže viesť k výpredajom a rastu trhových výnosov – kompenzáciám dlžníkom za to, že sú ochotní dlh držať.  Výnosy začali rásť (ceny dlhopisov klesať) už koncom minulého roku. Ak tento rast nie je len hrboľom v pokračujúcom poklese, ale ide o zmenu dlhodobého trendu, bude to mať zásadné dopady na predĺžené krajiny či ekonomiky. A inštitúcie, ktoré ich dlhy vlastnia.

Pri rastúcej inflácii môžu byť centrálne banky zatlačené do kúta. Buď opustia inflačné ciele alebo budú musieť zvýšiť úroky. Defaulty, reštrukturalizácie dlhu a/alebo štátne záchrany. Nasledujúce roky môžu byť skutočne divoké. Keď je bublina dostatočne veľká, nájsť špendlík nie je problém. Spúšťačom môže byť dlhová kríza v Číne alebo podnikové bankroty v USA.

3.      Dá Taliansko Quitaly?

Alebo Quitaly. Politická nestabilita v Taliansku otvára možnosť vystúpenia krajiny z eurozóny. Napriek tomu, že ide o málo pravdepodobný scenár, pre jeho zásadné dopady na stabilitu európskeho bankového sektora je dobré pozorne sledovať vývoj v tejto krajine. Rýmuje aj Marien Le Penová, šéfka francúzskych nacionalistov. Chce „návrat k národnej mene“, pričom Európa si môže euro ponechať aj naďalej podobne, ako fungovala ECU – spoločná menová jednotka pred eurom. Le Penová má zrejme finančné suchoty. Ruská banka ju vyzvala na splatenie úveru 9 miliónov eur z roku 2014 na ich politickú kampaň. Tak sa asi snaží pritvrdiť.

Euro a európske banky môžu mať problémy aj v prípade, že Frexit a Quitaly ostanú len nenaplneným nacionalistickým snom. Stačí, aby spadlo to správne talianske bankové domino.

4.      Začne útek z akciových trhov?

Nechcel by som byť teraz prezidentom USA. Ekonomických nášľapných mín je neúrekom. Akciovým trhom sa darí už relatívne dlho, Trumpove zvolenie oslávili dodatočnou eufóriou. Akcie sú drahé a Fed začína dvíhať úroky. Posledné dva cykly zvyšovania úrokov centrálnou bankou skončili pohromou. Pre ilúzie na akciových trhoch, aj pre pomýlené investície v ekonomike. Ak začnú bubliny nafúknuté zlými peniazmi praskať Trumpovi pod zadkom, môže mať problém dovládnuť, nieto sa tešiť na druhé volebné obdobie. Asi tie out-of-the-money putky kúpim aj na tento rok.

5.      Spamätá sa EÚ?

Európska únia sa rozpadáva. Je to aj výsledok doterajších európskych politík, projektu eura a pôsobenia čelných predstaviteľov EÚ. Tí zatiaľ na čele s prezidentom Európskej komisie Junckerom hrajú mŕtveho chrobáka (klamár Juncker kričí chyťte klamára). Chýba reflexia a diskusia o zásadných zmenách. Namiesto nej blúznenie o fiškálnej únii, neschopnosť koordinácie v riešení migrácie a  vyhrážanie sa členovi, ktorý opúšťa spoločenstvo. Veľká Británia sa  pritom nikam nesťahuje a naďalej zostane s nami na rovnakej ekonomickej lodi. Nečakám dramatickú reformu, no náznak pochopenia vážnosti situácie a pokory z Bruselu by potešil. Aby fatamorgána svetlých integračných zajtrajškov neohrozila základné slobody, ktoré si môžeme užívať dnes.

Trhy na prelome rokov

Americké akcie dnes nájdeme tam, kde sme ich nechali pred Vianocami. DJIA index si na 20 000 stále nesiahol. Na rovnakej cene ako pred dvoma týždňami  je aj euro (1,05 dolára). Zlato začalo mierne posilňovať, obchoduje sa za  1 170 dolárov za uncu. Viaceré média hlavného prúdu ohlasujú „koniec zlatej éry“. To môže spolu s signalizovať koniec korekcie trvajúcej od leta minulého roku.

Taliansku banku Monte dei Paschi di Siena ide zachrániť tamojšia vláda. Podľa Talianov potrebuje 5 mld. eur dodatočného vlastného kapitálu, podľa ECB takmer 9. To je takmer polovica balíku štátnej pomoci talianskym bankám, ktorých Taliansku schválila už aj Európska komisia. Tá odobrila aj predĺženie schémy na podporu likvidity bánk štátnymi garanciami do júna 2017.

Narodeniny

Zdroj: bitcoinaverage.com

3. januára 2009 bol vytvorený prvý bitcoin. Predvčerom tak oslávil ôsme narodeniny. Vo veľkom štýle. Za túto krátku dobu voči zlým peniazom slušne vyrástol. Dnes dosiahol rekordnú výšku 1 100 eur. Gratulujem! Ani toto nie je investičné odporúčanie. S nakupovaním čohokoľvek, čo dosiahlo cenový rekord, opatrne.

Euro oslávilo 15 rokov. Oproti spotrebným statkom stratilo za tento čas približne 23 % hodnoty.

Zdroj: youtube.com

Dopytu po bitcoinoch pomohlo koncoročné zarezanie veľkej časti hotovosti v Indii. Tamojší štát vyvlastnil časť zdrojov súkromnému sektoru zmenou pravidiel fungovania monopolných peňazí. Bitcoin zrejme tlačí hore aj útek kapitálu z Číny a diskusia o ďalších obmedzeniach jeho pohybu. Niektorí podnikatelia z bitcoin-scény to ale popierajú a tvrdia, že na ich obchádzanie stále existujú lepšie/lacnejšie alternatívy.

Zdroj: Twitter JP Koning

Čínu neopúšťa len kapitál, ale aj tovar. Krajina vyslala prvý nákladný vlak do Londýna. Za 18 dní prejde vyše 12 tisíc kilometrov, čo je polovica cesty kontajnerov po mori.

Na vojnu treba tri veci…

Americký Congressional Budget Office odhaduje, že náklady vojny v Iraku a Afganistane dosiahnu pre amerických daňových poplatníkov v roku 2017 2,4 bilióna dolárov. To je 67 tisíc dolárov na každého obyvateľa Iraku alebo viac než 15 rokov tamojšieho HDP. Predstavujem si, že Bush by bol hipisák a namiesto bômb by tam pozhadzoval tieto peniaze. Ktovie ako by vyzeral tento alternatívny svet. Asi by bolo menej obetí (odhady 150-600 tisíc mŕtvych Iračanov v prvých 4 rokoch vojny) a viac lásky. Minimálne k USA.

A pre nás najdôležitejšia a zároveň najlepšia správa na koniec. Na slovenských cestách číha menej smrteľných nástrah. V roku 2016 tam zomrelo 242 ľudí, čo je druhý najmenší počet za posledných 50 rokov.

Tip na slovenský podcast

Podcastami sa da kompenzovať dočasný nedostatok zaujímavých ľudí v okolí. Vďaka nim môžem pri obede načúvať diskusii tisíce kilometrov vzdialených múdrych ekonómov alebo klebetám ťažkých podnikateľov priamo zo Silicon Valley. Keď som pár rokov dozadu hľadal slovenské podcasty, našiel som prázdno. Som rád, že sa postupne zapĺňa. Jedným z nich je podcast hackera Juraja Bednára. V poslednom vydaní mal ako hosťa môjho obľúbeného slovenského ekonóma z INESSu, ktorý zodvihne v mŕtvom ťahu 273 kíl. Robo Chovanculiak rozprával pikošky o zdieľanej ekonomike, súkromných školách v slumoch a transakčných nákladoch. K nim som sa naučil novú mnemotechnickú pomôcku troch „DO“. Transakčné náklady vznikajú z dohľadávania, dohadovania a absencie dôvery.

Starý otec Supermana

Asi najčastejším novoročným predsavzatím je schudnúť. Ľudia spravia čokoľvek pre to, aby schudli. Teda okrem zdravého stravovania a fyzickej aktivity. Inšpiráciou v oboch smeroch môže byť Arthur de Vany.

V minulom týždni som spomínal Tima Ferrissa. Kým on je vyhľadávač, agregátor a vynikajúci promotér rád ohľadom dobrého života, Art de Vany je jedným z ich zdrojov. 79 ročný bývalý ekonóm dlhodobo skúma kumulatívny proces poškodzovania tela, ktorý niektorí nazývajú starnutím. Art bol „paleo“ predtým, než sa tí čo paleo dnes propagujú narodili.

Zdroj: technologyreview.com

Jeho blog  pred pár rokmi zmizol, preto ma potešila nedávna prednáška . Je výborná, aj keď ide o materiál, pre pokročilejších. V skratke (tu je jeho kniha) okrem fyzickej aktivity ( najmä v podobe krátkych a intenzívnych intervalov) je pre obnovu a opravu tela od poškodených elementov kľúčové hladovanie. Nedostatok dá telu signál k vyhľadávaniu, opravám alebo konzumácií toho, čo  nefunguje tak ako má. Hladovanie by nemalo byť chronické, ale akútne. Po občasnom, niekedy aj viacdennom pôste by malo nasledovať kŕmenie kvalitným, na živiny bohatým jedlom. „Čo budem mať na večeru? Namiesto špenátu si dnes dám moje poškodené mitochondrie.“ ukončil Art diskusiu po prednáške.

Juraj Karpiš

Aké novoročné predsavzatia ste si dali vy? Katastrofami vie strašiť každý, máte tip na niečo pozitívne v roku 2017? A môžu jesť vegetariáni mitochondrie? Vaše pripomienky, postrehy a námety píšte na tyzdennik@jurajkarpis.com.

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.

[revue_subscribe]